História - Pražský krysařík Saturn Gray Yesmina medzinárodne chránená chovateľská stanica

Psíci ma obklopovali už od detstva...vždy sa nejaký ten štvornohý mazel tmolil v našej rodine. Najprv to bol čierny „vlasatý“ chundeláč Beatles, ktorého zrazil autobus, a tak som dlho nenávidela maďarské Ikarusy. Potom to bola nemecká ovčiačka Nika. Vždy som chcela nejakého malého psíka, a tak raz môj tatino našiel na benzínke vyhodené túlajúce sa šteniatko malého psíka. S radosťou ho doniesol domov, no nakoniec z neho vyrástla nemecká krátkosrstá stavačka Belina, ktorá až taká malá nebola. Ďalším mojím zlatíčkom bola hrubosrstá jazvečíčka Ajda, ktorá bola veľmi prítulná a dôverčivá, od radosti by sa pocikala, aj keby nás navštívili zlodeji. Keď mala 6 rokov, niekto mi ju na dovolenke ukradol zo záhrady rodinného domu. Nasledovala pár rokov pauza bez psa, ale zistila som, že to nie je ono a že pes mi veľmi chýba...v roku 1991 pribudla do rodiny dobermanka Berit Demjan, ktorej sme dali meno Adria. Prešla výcvikom a osvedčila sa ako výborný služobný pes. No doma z nej bol rodinný maznáčik. Kedže pániček ju v inkriminované dni „neustrážil“, stala sa z nej vzorná mamina 9-tich čistokrvných šteniatok, ale to už v panelákovom byte taká zábava nebola :) Stále som túžila po malom psíkovi až raz moja malá dcéra uvidela na ulici Yorkšíra s mašličkou na hlave a bolo jasno. Ona takého chce...a mne viac nebolo treba.
História chovateľskej stanice sa odvíja od roku 1992, kedy k nám do rodiny prišiel prvý psík Yorkshirského teriéra Irk Jou od chovateľky Andrei Burdátšovej. Hneď za ním nasledovala krásna sučka Keith Jireva z Frýdku-Místku, ktorá ešte u chovateľky Evy Drbálkovej dostala meno Kačenka, lebo bola „ukecaná“, teda uštekaná, ako česká Káča. Hneď od prvého momentu ku mne prilipla, ako by som ani nebola pre ňu cudzia.
V roku 1993 do našej smečky pribudla prvorodená dcéra Kačenky... Annelise Yesmina - Anelka. Bola trošku väčšia...ale úžasná mamina... ale to boli všetky yorkšírky. Kedže si ju moja mamina chcela nechať u seba doma, musela som si počkať na ďalšie šteniatka.
Ďalším prírastkom v roku 1994 bola Bettina Yesmina, tiež Kačenkina dcéra a tú som si nechala pre zmenu zasa ja. Je ťažké si nenechať šteniatko, ak sa narodia...a tak keď sa Bettinke narodili prvé detičky, hneď prvorodená sučka dostala meno Haidy Saturn Gray Yesmina a zostala samozrejme doma. Haidynka bola nádherná bezproblémová a bezkonfliktná fenka.
A aby Irkovi a Anelke u maminy nebolo smutno, tak v roku 2001 pribudla k nim ďalšia Bettinina dcéra Jenuschka Saturn Gray Yesmina.
V tomto roku raz v novembri som išla so psíkmi von a zrazu sa k nám priplichtil kocúr... krásny... hrdzavý...mal asi 2 roky...zobrala som ho domov, aby sa najedol a už u nás zostal. Dostal meno Timon. Je to najinteligentnejší kocúr, akého som kedy videla, má rád psov...pomohol vychovať veľa šteniatok Yorkov... :-)  Po nejakom čase manžel priniesol ...len tak... mačiatko. Najprv som skoro odpadla...veď ako by sme toho doma nemali dosť...no dcéra chcela mačku a tak Joanna,  ako sme ju pomenovali...ostala. No keď trocha vyrástla...zistili sme, že to nie je mačka...ale opäť kocúr :) a premenovali sme ho na Joanno. Bol veľmi temperamentný, Timon si ho zobral za svojho...vzorne sa o neho staral...no raz, v nestráženej chvíli vyšiel na okno...z ktorého spadol z výšky 6. p. na borovicu a spôsobil si vnútorné poranenia a zomrel... bol to pre nás veľmi smutný koniec.
Ako by toho nebolo málo, na spestrenie sme ešte chovali niekoľko škrečkov a tiež suchozemskú korytnačku Dorotku.
Roky plynuli...absolvovali sme veľa výstav...narodilo sa nám spústa krásnych detičiek...a postupne nás aj naši psíci opúšťali do psieho neba...Kačenka ...Anelka...Ireček...Haidynka, Bettinka a Dorotka do korytnačieho :-( .
Asi pred 7 rokmi ma na výstave upútali Pražskí krysaříci...zoznámila som sa tam s chovateľmi Evou a Zdeňkom Hruškovými...vždy som obdivovala ich psíka Atýska Dar minulosti...
Snívala som o tom, že aj ja raz budem mať krysaříčku...a dočkala som sa...vo februári 2009 som si išla pre vymodlenú a vytúženu sučku k Hruškovým do Starých Smrkovic ...Ketynku Čekanku.
Ketynka je úžasný pes...je strašne komunikatívna, múdra...krásna...je so mnou zrastená pupočnou šnúrou :-).  Musím povedať, že je to ale celkom iná povaha, ako sú Yorkovia. Je v smečke dominantná, oveľa divokejšia, príliš si na mňa nárokuje...musím na ňu aj požalovať, je dosť lakomá a za jednu granulku sa vie pobiť tak, že ju niekedy neviem od 16-ročnej Bettinky ani odtrhnúť...čo si taká stará dáma vôbec nezaslúži, a tak ju voláme aj Killer :-) . Ale inak je bezproblémová, poslušná, všetkému, čo jej poviem, rozumie. Je to proste moja Ketynka.
Jej najväčším kamarátom je kocúr Timon, ktorého dusí od rána do večera. Ten je ku Ketynke tolerantný a rád sa sňou hrá.
S Ketynkou som už absolvovala veľa výstav, stala sa z nej Slovenská juniorská šampiónka ...a ak sa niekedy podarí, tak by sme chceli aj detičky - šteniatka...na ktoré sa už teraz véééľmi tešíme.